Ako blízko je vzdialená budúcnosť dizajnu?

Ako blízko je vzdialená budúcnosť dizajnu?

Omnoho bližšie, než si myslíme. Isteže sa nepíše rok 2030, ale mnohé čo sa považovalo kedysi za futuristickú budúcnosť, sa už niekde odohráva. V komunikovaní s dizajnérmi a výtvarníkmi „úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva” zo Slovenska a Čiech sa zvyčajne vynárajú otázky, aké budú činnosti dizajnérov budúcnosti, čo bude treba vedieť, na čo sa pripraviť, alebo aké – dnes nepredvídateľné – odvetvia by mali študovať. A čo najdôležitejšie, kde očakávať aké potreby, akých klientov, aké projekty, aké komunikovanie, administrovanie, materiály a nástroje?
Mnohoročná americká prax hľadá prezrádzajúce náznaky v spleti ekonomických okolností. Zatiaľ čo európske myslenie v dizajne vychádza zo sociálno-demokratických tradícií, z humanity pomáhať človeku a verejnosti, z morálnych a umelecko-estetických ohľadov, meradlá (the metrics) americkej organizácie tvorby zdôrazňujú pragmatickú profitabilitu, skomerciovateľnosť  návrhov čiže návratnosť investícií investorov podporujúcich tvorivú vynaliezavosť, tzv. venture kapitalistov. Bez nich sa tu prakticky mnoho nepohne. Ich zástupcovia v podnikových radách môžu rozhodovať aj o dizajne. Raz v komisii sme pripravovali plán na zlepšenie „produktu” (všetko sa nazýva produkt, či ide o materiálový výrobok, plán finančného charakteru alebo nový servis). Prezentáciu presvedčivého dizajnu na zlepšenie niečoho a šetrenie materiálu, práce, energie i nákladov predseda prerušil, „aby sme tu neventilovali inovatívne nápady, ale vyjadrili zlepšenia v dolárových ziskoch, aby tomu investori rozumeli”.