Archív ako portrét

Archív ako portrét

Archív Ivy Mojžišovej v Slovenskom múzeu dizajnu.
Archív Ivy Mojžišovej nám nevytvára iba obraz o jej tematických záujmoch, ale aj o jej spôsobe práce. Nachádza sa tu nespočetné množstvo rukou písaných poznámok. Aby si udržala prehľad pri komplexnejších témach, viedla Mojžišová domáce kartotéky. Najúplnejšie zachovaná je kartotéka divadelných návrhov z Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne. Ako kunsthistorička pracovala vo veľkej miere s rôznym vizuálnym materiálom, pričom vytvorila rozsiahlu zbierku fotografických reprodukcií. Práve pri týchto fotografiách si dnešný bádateľ či bádateľka uvedomí, ako odlišne sa pracovalo aj vo sfére dejín umenia a dizajnu pred nástupom počítačov, digitálnych fotoaparátov a smartfónov. Ďalej tu nachádzame množstvo korešpondencie s rôznymi odborníkmi z bývalého Československa i zo zahraničia, ktorí sa na Mojžišovú často obracali s prosbou o radu či komentár k ich vlastným prácam. Hovorí sa o Ive Mojžišovej, že vždy podporovala prácu svojich kolegov a tešila sa z nej, čo naznačuje aj priateľský tón väčšiny listov, ktoré dostávala.
Aký obraz nám teda vytvára archív o Ive Mojžišovej? Ukazuje nám jej tematicky mnohoraké záujmy, čo však nikoho, kto pozná jej prácu, neprekvapí. Naznačuje nám aj to, že témam, ktoré pokladala za dôležité, sa venovala dlhodobo aj v prípade, keď jej výskum mohol spôsobiť nepríjemnosti so štátnou mocou. Ďalej nám archív umožňuje pohľad do jej systematického spôsobu práce. Najviac nám však ukazuje, že základom jej výskumov bolo vždy štúdium prameňov, čo aj zdôrazňovala vo svojom texte Trampoty s dejepisom moderného umenia.