Dizajnérky a architektky v tieni? Príklad Eileen Grayovej

Dizajnérky a architektky v tieni? Príklad Eileen Grayovej

Výstavy Eileen Grayovej (1878 – 1976), ktoré sa konali v parížskom Centre Pompidou, Musée national d'art modern a následne dublinskom National Museum of Ireland, priniesli retrospektívny pohľad na jej širokospektrálnu tvorbu. Predstavili ju nielen ako modernistickú architektku a dizajnérku ikonických nábytkových kusov, ako sme ju doteraz mohli vnímať, ale aj ako širokospektrálnu umelkyňu, ktorá sa pohybovala na poli rôznorodých umeleckých médií a techník – od fotografie po textil, od malieb po architektúru. Mnohé práce (nábytkové solitéry, koberce, modely, maľby, kresby, fotografie, modely, dokumenty) vystavené spolu po prvý raz sú dôkazom nielen jej rôznorodého tvorivého záujmu, ale aj výnimočného spojenia technickej zručnosti s nenapodobniteľnou poetikou, ktorú dosiahla predovšetkým v technike lakovania dreva, ale aj v novej koncepcii priestoru a vzťahu k nábytku a objektom. Touto filozofiou, ako to naznačujú mnohé aktuálnej výskumy, ale aj výstava, je tvorba Grayovej so svojím syntetickým prístupom relevantná gesamstkunstwerku. Rovnako dôležité je však pripomenúť, že na poli modernej architektúry a dizajnu (v mužsky dominantnom prostredí) stelesňovala nový druh feminity. Eileen Gray nepredstavuje zabudnutú architektku, ktorú by sa patrilo nanovo pripomínať. Naopak, v dejinách architektúry a dizajnu je svojou tvorbou neprehliadnuteľná, a ako umelkyňa sa dokázala presadiť po boku mužov.