Dolce Vita? Parížska výstava o zrode talianskeho dizajnu

Dolce Vita? Parížska výstava o zrode talianskeho dizajnu

V parížskom Musée d’Orsay prebieha výstava venovaná talianskemu dizajnu v rokoch 1900 – 1940. Chronologický prístup člení výstavu na päť častí. Prvá z nich je snáď proporčne najvýraznejšie vypracovaná, keďže sa venuje secesnému štýlu Liberty, ktorého ukážky pochádzajú priamo z novonadobudnutých exponátov múzea .Po prvotnom omámení symbolistickou estetikou z prelomu storočia návštevníci prechádzajú do časti venovanej futurizmu. Futuristické intermezzo (ktoré ako intermezzo nie je inscenované) prechádza plynule do časti venovanej metafyzickým obrazom Giorgia di Chirica (ale nenájdete tu bohužiaľ práve najkrajšie a najtypickejšie z jeho diel). Dopĺňajú ich skvostné porcelánové vázy Gia Pontiho, inšpirované francúzskym štýlom art déco a ilustrujúce taktiež duch „návratu k poriadku“ (retour à l’ordre), ktorý po prvej svetovej vojne sprevádza európske umenie. Tomuto je venovaná štvrtá časť výstavy, zachytávajúca vznik hnutia Novecento italiano (1922) z impulzu Margherity Sarfatti (zmienka o tom, že bola Mussoliniho družkou nám podivuhodne unikla) a tvorbu autorov magického realizmu. Tu však chýbajú doplňujúce dokumenty, ako napr. dobové fotografie či politické plagáty, ktoré by umožnili načrtnúť komplexné vzťahy medzi danými umelcami a fašistickou utópiou. Snáď jedinou výraznou koncesiou v tomto maximálne opatrnom prístupe je veľká nástenná tapeta v podobe fotografie ikonickej budovy Paláca talianskej civilizácie od Ernesta Lapadula, Giovanniho Guerriniho a Maria Romana v piatej sále výstavy venovanej podstatám industriálneho dizajnu (Olivetti, Trienále Miláno, 1940). Výstava, ktorá v nás zanechá určitú frustráciu, sa končí krásnym plagátom Marcella Dudovitcha pre Fiat (1934)… a tu je potrebné sa opýtať: prečo sme nevideli plagátov viac? A vôbec: prečo tu chýbajú tlačené efeméry (časopisy, letáky)? Grafická tvorba v medzivojnovom Taliansku bola predsa na vysokej úrovni (Guido Modiano, Bruno Munari, Xanti Schawinsky) a patrí do oblasti úžitkového umenia.