Dopestuj si vlastné balcony bio alebo príbeh dizajnérskeho start up projektu

Dopestuj si vlastné balcony bio alebo príbeh dizajnérskeho start up projektu

Environmentálny dizajn predstavuje dôležité témy trvalo udržateľného života. Napriek tomu členovia poroty pri príležitosti Národnej ceny za dizajn 2015 vyslovili skepsu, že o spoločenský dôležité témy nie je dostatočný záujem, celkový dojem z prihlásených prác bol „rozpačitý“, a preto Cenu za trvalo udržateľný dizajn sa rozhodli neudeliť. V tom čase azda nik z členov poroty zrejme netušil, že na Slovensku vzniká projekt, ktorý o pár mesiacov neskôr získa medzinárodné uznanie. Slovenskí dizajnéri z Katedry dizajnu nábytku a interiéru Technickej univerzity vo Zvolene na čele s líderkou tímu Live4Life Zuzanou Tončíkovou získali v celosvetovej súťaži Biomimicry Global Design v USA – ktorú organizoval The Biomimicry Institute v spolupráci s nadáciou Ray C. Anderson Foundation – za projekt balkónového skleníka cenu Poeple´s Choice Award. O ocenenom projekte Balcony Cultivator sme sa porozprávali s jeho dizajnérmi Zuzanou Tončíkovou a Miroslavom Chovanom.
Môžete predstaviť váš projekt?
Z. T.: Náš projekt sa volá Balcony cultivator a jeho leitmotívom je: „Dopestuj si vlastné bio. Vopred sme si boli vedomí, že náš dizajn svet nespasí a zároveň nám bolo jasné, že väčšina tímov bude chcieť ísť práve týmto smerom. Rozhodli sme sa reagovať na náš lokálny slovenský problém. Tým nie je nedostatok, ale naopak prebytok potravín v hypermarketoch. Otázna je však kvalita týchto potravín, predovšetkým zeleniny a ovocia, ktoré sa snažia na pultoch vizuálne zaujať, avšak nemajú často takmer žiadnu chuť a vôňu. Biopotraviny sú síce dostupné, ale neprimerane drahé, nie každý má záhradku, kde by si mohol dopestovať niečo vlastné. V súčasnosti je vo vyspelých krajinách populárny „balcony gardening“, avšak človek musí mať najprv vzťah k pestovaniu. My sme sa teda rozhodli vytvoriť nový, inovatívny spôsob balkónového pestovania vlastného ovocia a zeleniny, ktorý by fungoval samoudržateľne, ako malý uzavretý ekosystém na balkóne a dokázal by predísť neúspešnému pestovaniu, kde dochádza najčastejšie k zlyhaniu ľudského faktora. Na základe simulácie funkčných prírodných modelov, ktoré by sme boli schopní odpozorovať z prírody, malo zariadenie zabezpečiť prežitie rastlín. Našou biologickou inšpiráciou sa stala jašterica ropušník tŕnistohlavý (lat. Phrynosoma cornutum). Na celom svete existujú tri druhy jašteríc, ktoré sú v púštnych podmienkach schopné zbierať celým svojím povrchom – kožou – vodu. Jedna jediná jašterica ju dokáže systémom špeciálnych mikrokapilár odvádzať priamo do svojich úst a prehĺtať. Uvedomili sme si, že tento biologický mechanizmus vieme využiť v našom zariadení. Že dokážeme vodu odvádzať do bodu, ktorým nie sú ústa jašterice, ale korienky rastlín. Skontaktovali sme sa s vedcom, biológom Philippom Comannsom z Katedry biológie z RWTH-Aachen University, ktorý sa dlhodobo zaoberá skúmaním možností polymérových replík kože tohto druhu jašterice.