Ján Šicko – Memory

Ján Šicko – Memory

Názov výstavy, ktorá sa konala ako sprievodné podujatie Trienále plagátu Trnava 2015 a zároveň ako súčasť Vienna Design Weeku, presne vystihuje inštaláciu dizajnéra a multimediálneho umelca Jána Šicka. Zaoberá sa v nej totiž problematikou pamäti, vrstvenia informácií, selektívnosťou, prekrývaním či zabúdaním, teda životom plagátu alebo mesta ako celku. Výstava sa konala od 30. septembra do 13. novembra 2015 v Slovenskom inštitúte vo Viedni a kurátorom (rovnako ako celého TPT) bol Róbert Paršo.
Na výstave si sa prezentoval „up-gradeom“ Jamiek, teda práce, ktorá vznikla v spolupráci s Romanom Mackovičom, a ktorú mohli diváci tento rok vidieť na výstave Pracovný názov: projekt v Satelite či na Bratislava Design Weeku. Vy ste nástroj označili ako postdigitálny bicí automat a na internete sa dá dokonca dočítať, že sa deti vďaka nemu môžu naučiť základy hudobných postupov.
Ako Jamky fungujú?
Jamky som vymyslel ako nástroj na jednoduché vytváranie hudobných kompozícií. Snažil som sa vytvoriť čo najjednoduchší a najintuitívnejší spôsob jeho ovládania. Nemyslel som pritom len na deti, ale uvažoval som, ako sprostredkovať komponovanie hudby aj ľuďom, ktorí nevedia hrať na hudobný nástroj. Pomocou riečnych kameňov uložených do jamiek, možno skladať rôzne zvukové vzory. Jamky sú rozmiestnené do mriežky 8 x 8. Každý riadok reprezentuje jeden zvuk a každý stĺpec pozíciu v čase.
Prečo si zvolil práve riečne kamene?
Riečne kamene som vybral z dvoch dôvodov. Pragmatickým dôvodom je, že ide o oblý tvar, ktorý dobre sadne do jamiek. (Zabudol som spomenúť, že sú v jamkách fotobunky, ale to je možno zbytočne technická informácia). Druhým dôvodom je, že sa príjemne držia v ruke, ide o haptickú skúsenosť. Rovnako sa s kameňmi stretávame od útleho detstva, čiže sa znižuje bariéra ostychu. S kameňmi sa nebojím manipulovať, lebo nemám čo pokaziť… Postdigitálnosť tohto diela je práve v tom, že kameňmi programujem.