Je tento dizajn umením?

Je tento dizajn umením?

Desať ročníkov Bienále Brno očami japonského žurnalistu.
V roku 1989 som ako žurnalista po prvý raz navštívil Brno. Hoci šlo o revolučný rok, písala sa vlastne ešte stále komunistická éra. Šiel som do Katedrály svätého Petra a Pavla a hľadal som stopy Gregora Johanna Mendela. Urobil som si zopár momentiek ľudí, ktorí sa smiali v kaviarni na terase. Mal som dojem, že som v pokojnom provinčnom meste a pociťoval som jeho príjemnú atmosféru. Potešilo ma, že ma miestni ľudia srdečne hostia množstvom piva, hoci som to bol ja, kto musel nakoniec zaplatiť pivo pre päť ľudí. Keď sa totiž piváreň mala zavrieť, všimol som si, že tam už nik nie je. Dnes je to pre mňa spomienka na socializmus. Ešte si dobre pamätám, že som počas pobytu hral s deťmi futbal.

Keď som sa presťahoval do Prahy, aby som unikol Japonsku, v roku 2006 som opäť navštívil Brno, aby som napísal rozsiahlejší článok o grafickom dizajne bývalých východoeurópskych krajín pre japonský časopis PEN. Ako novinár som mal na starosti  Česko, Slovensko a Poľsko. Nevedel som, čo znamená pojem český dizajn a nevedel som nič ani o slovenskom dizajne. Počul som, že kľúčovou inštitúciou pre poznanie českého dizajnu je Moravská galéria, a tak som nasadol do autobusu smer Brno, kde práve prebiehalo Bienále Brno. Po prvý raz som tam tak pocítil jeho atmosféru. Moje reportáže do istej miery vždy začínajú od bodu „nič o tom neviem”. Do mesta, ktoré takmer žiaden Japonec nedokáže presne nájsť na mape, zaslali svoje najnovšie diela grafickí dizajnéri z celého sveta, aby spolu súťažili. Pred ich prácami sedeli na zemi žiaci základných škôl a odkresľovali si ich do zošitov. Starší pár si niečo hovorí o plagáte. Pevnú zviazanosť medzi mestom a grafickým dizajnom, ktorá existuje počas tohto bienále, cítiť všade. Ide o festival občanov Brna. Nikdy som nezažil takúto spolupatričnosť. Pokiaľ nejaká galéria v Japonsku organizuje výstavu grafického dizajnu, podujatie vždy súvisí so samotným grafickým dizajnérom, nie však s miestom jeho konania. Keď sa výstava skončí, je po všetkom.