Možnosti vizuálnych štúdií

Možnosti vizuálnych štúdií

Rozhovor s Martou Filipovou nielen o antológii. 2. časť
Prejdime k predmetu skúmania vizuálnych štúdií – vizuálnej kultúre. Podľa Nicholasa Mirzoeffa sa vizuálna kultúra „zaoberá vizuálnymi udalosťami, v ktorých spotrebiteľ odhaľuje významy a získava informácie alebo pôžitky pomocou vizuálnej technológie“. Napriek tomu, že sa táto disciplína vzťahuje na problém vizuality, a týmto termínom tiež môžeme definovať všetky ľudské produkty s výrazným vizuálnym aspektom (spolu s tými, ktoré sa v kontexte sociálnej praxe neoznačujú ako umenie), teoretici dizajnu obhajujúc pozíciu dejín dizajnu konštatujú, že koncepcie vizuálnej kultúry nie sú pre porozumenie dizajnu adekvátne, pretože dizajn nie je iba vizuálny, ale aj dotykový, temporálny, a teda neobracia sa iba na zrak. Čo tento postoj naznačuje?

Záleží opäť na tom, ako úzko alebo otvorene vizuálnu kultúru a vizuálne štúdiá definujeme. Ak ich neobmedzíme len na skúmanie vizuálneho aspektu, a teda predovšetkým na pohľad diváka / konzumenta, môžu zahrnúť celú škálu objektov. Navyše pri dizajne je samozrejme dôležitý aj výrazný vizuálny aspekt. Ten výrobok, spolu so svojou funkčnosťou a užitočnosťou predáva (čo teraz myslím komerčne aj obrazne).
Dostávame sa aj k problémovej otázke hraníc medzi jednotlivými kategóriami. Kde sa končí dizajn a začína sa umenie? Kde sa končí umenie a začína sa vizuálna kultúra? Mnohé vizuálne objekty môžeme zaradiť nie do jednej, ale do dvoch až do všetkých troch škatuliek. V Brne nedávno prebehla retrospektívna výstava Maxima Velčovského, ktorá výborne ukázala prelínanie sa týchto kategórií – autor si vyberá objekty každodennej potreby, ktoré pretvorí z dizajnérskej stránky a posunie ich do sféry umeleckej. Nájsť ich potom môžete v predajných galériách, ako aj v múzeách.