Národná cena za experimentálny komunikačný dizajn 2016

Národná cena za experimentálny komunikačný dizajn 2016

Balustráda na Farských schodoch v Žiline
Dizajn: Marcel Benčík, Peter Lenyi, Ondrej Marko, Marián Lucký
Klient:  OOCR Malá Fatra, Žilina
Rozhovor s Marcelom Benčíkom a s Petrom Lényim (za ateliér 2021)

Oceneným projektom sa v kategórii Experimentálny dizajn stala realizácia žilinskej Balustrády. Bol to dlhý proces dopracovať sa k myšlienke vytvoriť tabuľu - číselník, ktorá informuje o rôznych aspektoch života v Žiline?

Marcel Benčík:
Prečo číselník? Pri koncipovaní zámeru alebo idey Balustrády sme sa chceli vyhnúť konvenčným riešeniam typu mapa, označovanie bodov, vypisovanie informácií, či zostavovania písomných záznamov. Hľadali sme spôsob, ktorý by dokázal byť objektívny, ktorý by cez jednoduchú logiku alebo jednoduchú matematiku bol schopný podávať určitú správu o meste. Chceli sme pracovať iba s jednou informáciou – keďže priestor, v ktorom sme sa pohybovali, je zaspamovaný ďalšími vizuálnymi prvkami. Zároveň je zložito riešený z hľadiska architektúry, preto všetko, čo by sme doňho umiestnili v drobných „dielikoch“, by bol skôr problém a nakoniec by to znamenalo iba ďalšie „zašpinenie“ priestoru. Po dlhších debatách sme sa s zhodli, že práve číslo je pre nás východiskom. Číslo je objektívny prvok a s pridaním popisky je schopné podať akúkoľvek informáciu. Pritom v konečnom dôsledku je na naplnenie takto stanovenej úlohy potrebné vytvoriť iba 10 znakov. Nakoniec sme pre mesto realizovali sériu tridsiatich tabúľ, keďže sme štatisticky odhadli, že týmto spôsobom budeme schopní sprostredkovať a povedať akúkoľvek informáciu.

Peter Lényi:
Presne tak, keď to preženiem, ten proces trval celý život. Museli sme všetci dorásť do stavu, keď sme boli schopní nahlas formulovať, že nás nezaujíma dekór, že nechceme vytvárať scénografiu, ale (budem patetický, ale neviem to inak sformulovať) „hľadať pravdu“. Samotných stretnutí, na ktorých sme sa pohádali a následne dohodli, bolo síce iba pár – dve, tri, ale o to boli intenzívnejšie. Vždy, keď sa už niekomu zdalo, že má nápad, ostatní ho zostrelili, že je to buďto príliš lacné, príliš okrášľujúce, alebo že nás to nebaví. Ako sme redukovali rozsah vstupov a informácií, na akých sme sa boli ochotní zhodnúť, dostali sme sa na úroveň čísel – objektívnych tvrdých dát, z ktorých sa už nedá nič ubrať.