Národná cena za komunikačný dizajn 2016 - Edícia Rudolf Sloboda

Národná cena za komunikačný dizajn 2016 - Edícia Rudolf Sloboda

Dizajn: Boris Meluš
Klient: vydavateľstvo Slovart Bratislava, 2014

Vaša tvorba je pomerne bohatá, do súťaže Národná cena za komunikačný dizajn ste sa prihlásili s viacerými prácami z posledného obdobia. Porota ocenila Národnou cenou za komunikačný dizajn konkrétne edíciu kníh Rudolfa Slobodu, ktorá je výsledkom vašej spolupráce s vydavateľstvom Slovart. Ako tento víťazný projekt vznikol?
So Slovartom spolupracujem už dlhšie, prostredníctvom distribúcie knižiek nášho vydavateľstva O.K.O. a graficky som pre nich upravil niekoľko detských knižiek. Bežná produkcia, ktorú robia, je určitým spôsobom ekonomicky nastavená, navrhovať štandardnú predstavu obálky nebola pre mňa až také lákavé. Vždy sme sa však bavili v intenciách, že keď už, tak by som uprednostňoval na spoluprácu ucelenejší projekt, kde by sa dala dotiahnuť ďalej aj sadzba, ktorá sa pri bežnej beletrii príliš nerieši. V roku 2013, keď som bol dlhšie odcestovaný v Mexiku, dostal som ponuku práve na takýto projekt. Vydavateľstvo prišlo s myšlienkou vydať súbor diel Rudolfa Slobodu, ktoré predtým vychádzali sporadicky. Slobodu mám rád, páči sa mi spôsob ako píše, ako uvažuje, takpovediac bez servítky. Vytvoril som koncept, ktorý stojí na celej edícii, nedbá úplne na to, o čom konkrétnom sú jednotlivé knihy. Texty sú už relatívne známe, nemuseli sme zohľadňovať ich predajnosť. Celkovo išlo skôr o samotného autora, o jeho zobrané dielo. Koncept vychádza z prístupu k edícii ako celku, a v neposlednom rade tu ide aj o hru. Na obálke sú veľké písmená reflektujúce názov titulu, ktoré sa dajú skladať do slov. Z obálok je tak možné vyskladať slová, napr. v kníhkupectve sa to deje prostredníctvom toho, ako sú knihy naukladané vedľa seba na pulte alebo vo výklade, niekedy náhodne, inokedy je do hry vtiahnutý samotný personál a vytvorí iniciatívne nejaké slovo. Na polici je to umožnené zas prostredníctvom písmen na chrbtoch kníh. Po vyjdení celej edície sa bude dať vyskladať nielen meno a priezvisko autora, ale aj ďalšie slová či vety. Priezvisko autora teda beriem v druhom pláne doslovne, kedže ide o akúsi slobodnú hru s knihou ako objektom. Ďalšia rovina je vizuálna. Prebal je realizovaný čiernobielou tlačou na farebný papier s minimálnymi výrazovými prostriedkami. Vychádzal som zo Slobodovej tvorby, jeho texty sú určitým spôsobom vecné a strohé. Čierne na bielom, žiadne veľké kudrlinky. Na prebale, okrem toho, že sú tam informácie o autorovi a knihe, sa nachádza z jeho vnútornej strany veľký vybraný citát z textu. Môže slúžiť kníhkupcom ako propagačný materiál alebo čitateľom ako plagát. Ide o výrazné výroky a tak prebal môže fungovať aj nezávisle od knihy. Pod citátom sa postupne vyznačuje, ktoré knihy už boli vydané,a tak si čitateľ môže sledovať progres zbierania celej edície. Nie každý má za cieľ všetky tituly prečítať, ale bolo by skvelé, keby chcel vlastniť kompletnú sériu. Vidím v tom teda aj určitú hru so zberateľstvom. Ak som v nejakej fáze rozmýšľalo predajnosti, bolo to skôr z pohľadu mladších čitateľov, ktorí Slobodu nikdy predtým nečítali, a nedivil by som sa im, keby sa im obálky jeho doterajších vydaní zdali vizuálne neaktuálne. To sa podľa mňa nedá povedať o jeho textoch. Myslím, že podobný reštart by si zaslúžilo viacero starších autorov či klasík, ktorých obálky častokrát variujú stále tie isté klišé dookola.