Naša tradícia má čo ponúknuť. Keramika Simony Janišovej

Naša tradícia má čo ponúknuť. Keramika Simony Janišovej

Ste jednou z mála umelkýň mladej generácie, ktorá od ukončenia štúdií na VŠVU kontinuálne tvorí v oblasti porcelánu, neustále strieda a križuje voľnú a úžitkovú tvorbu. V poslednom rozhovore pre Designum 5/2010 ste konštatovali, že vašu dilemu, či uprednostniť voľnú sochu alebo úžitkovú tvorbu „dobre vystihuje čajník od Vladimíra Havrillu, ktorý dekoroval typografickým nápisom 'Sculpture?'“. Zdá sa, že tvorba Vladimíra Havrillu je vám blízka. Napríklad aj v práci Delos, je evidentná inšpirácia nielen jeho maľbami a grafikami, ale aj prístupom k zenu, novým technológiám a napokon aj jeho odbočením ku keramickej tvorbe. Navyše mnohé jeho figúry, ktoré pôsobia na jednej strane staticky, akoby znázorňovali rotačný pohyb pripomínajúci hrnčiarsky kruh. Do akej miery vás ovplyvnili jeho tvorba?
Počas práce na projekte Delos som sa s ním priamo stretávala, dokonca sme urobili aj niekoľko spoločných kresieb. Ovplyvnila ma aj jeho literárna tvorba, konkrétne poviedka Dávno na ostrove Delos (z knihy Filmové poviedky), z ktorej som potom vychádzala. Jeho tvorba mi je blízka práve kvôli jeho prístupu k zenu a formou, akou pracuje s figúrou. Je vždy statická a symetrická. Spomínam si, ako mi pri jednom zo stretnutí mi ukázal staré figúrky zo sedemdesiatych rokov odliate z kameniny, ktoré nemal nikdy vypálené. Ja som mu ich vypaľovala.
V prípade Delos ide o limitovanú kolekciu objektov a mís. Figurálne objekty a zároveň aj nádoby, kde prepájam voľné a úžitkové. V tom čase ma zaujímala nielen Havrillova práca, ale aj možnosti nových priemyselných technológií, s ktorými som už niekoľko rokov experimentovala hlavne v dizajnérskej polohe. Pri tejto práci som sa rozhodla ísť ďalej. Figúrky boli vytvorené 3D tlačou a modelované v počítači, čo bol postup, akým som predtým nepracovala. Vždy som modelovala ručne. Išlo však len o experiment pri tomto jednom projekte. Opäť som sa vrátila k ručnej modelácii, ktorá mi je bližšia.
Do skupiny vašich figurálnych prác patrí aj cyklus mužských figúr Panák. Chceli ste nimi vyjadriť poctu mužom, ktorí vás „ovplyvnili“ a ktorých „zbožňujete“. Kým u niektorých zdôrazňujete pridanými atribútmi silu a mužnosť, u iných akoby ste tieto vlastnosti spochybňovali. Neláka vás ženská genealógia, prostredníctvom ktorej by ste upozornili na mnohé zaujímavé ženské osobnosti?
Inšpirovala ma Linda Viková, ktorá písala diplomovú prácu o ženských osobnostiach v slovenskej keramike. Keď som si jej prácu prečítala, uvedomila som si, že je na čom pracovať a na čo nadviazať. V rámci doktorandského štúdia na VŠVU sa venujem podrobnejšie Júlii Horovej-Kováčikovej. Je pre mňa inšpiratívna najmä v spôsobe akým pracovala s ľudovými technikami a materiálmi. Na jej tvorbu chcem nadviazať námetmi a technológiami, ktoré chcem oživiť. Inšpiráciou je pre mňa aj jej práca s glazúrou, ale aj jej formálna estetika. Porcelán je fascinujúci materiál, sama som mu podľahla, ale na Slovensku nemá historické východisko. Je k nám importovaný, ložiská potrebné na jeho výrobu u nás nikdy neboli. Myslím si, že aj naša tradícia má čo ponúknuť, má svoju kvalitu a krásu, na ktorú treba poukázať. Takže teraz sa chcem vrátiť späť ku keramike.