Nemáme problém s účasťou.

Nemáme problém s účasťou.

Rozhovor s Robertom Paršom o Trienále plagátu Trnava.
Medzi vystavujúcimi autormi na tohtoročnom Trienále plagátu v Trnave sme sa mohli stretnúť so zvučnými menami svetového grafického dizajnu: Alain Le Quernec, Stefan Sagmeister, Lex Drewinski, Jan Rajlich ml., Istvan Orosz, Jean-Pol Rouard, Melchior Imboden, Finn Nygaard, Rambow Gunter a ďalší... A napriek tomu sa v komunite dizajnérov objavili kritické komentáre. Kurátor a koordinátor grafický dizajnér Robert Paršo prevzal na svoje plecia z určitého pohľadu nevďačnú úlohu – udržať pri plnom živote ale aj posunúť TPT. Keby poslaniu trienále neveril, zrejme by sa na túto prácu nedal.
Ako by podľa tvojich predstáv mohlo vyzerať TPT pri veľkorysom rozpočte?
Zvykli sme si všetko merať peniazmi. Treba si uvedomiť, že trienále historicky vzniklo a udržalo sa iba vďaka nadšeniu, zápalu a obetiam jednotlivcov, pre niečo, ako vyšší princíp. A bez ohľadu na množstvo peňazí veľmi ľahko zanikne, práve pre nepochopenie a nedostatok záujmu o istú kontinuitu. Nie bez peňazí, ale bez ľudí sa to nedá.
Poďme sa pozrieť na ten veľkorysý rozpočet. Základnou podmienkou jeho efektívneho využitia by bolo, aby celá akcia získala potrebnú dávku právnej subjektivity, pri ktorej by finančné toky mohli prebiehať flexibilne, transparentne a bez zbytočných obmedzení. Dnes vďaka tomu, že Trienále plagátu Trnava je jednou z akcií verejnej galérie tomu okrem iného bráni aj zákon o verejnom obstarávaní, ktorý aj z obyčajného nákupu leteniek pre porotu robí zbytočne problém.
Ďalej by som odporúčal viac investovať do prípravného a realizačného tímu, a to aj v rokoch, keď sa TPT nekoná. Dnešný stav 1+1 človek je dlhodobo neudržateľný… Myslím si, že honorár a výdaje na medzinárodnú porotu treba nastaviť tak, aby sme dokázali odlákať mladých a kvalitných svetových grafikov od ich práce. Treba aj investovať do PR so zameraním na domáce i zahraničné publikum a kultúrne prostredie, čo znamená, že potrebné mediálne kampane by mali prebehnúť načas a v primeranom rozsahu. Mali by sa zorganizovať stretnutia zainteresovaných vzdelávacích a umeleckých zoskupení a podnikateľov, ktoré by mohli viesť ku koncepčnejšiemu využitiu tejto akcie, okrem iného napríklad aj na zvýšenie cestovného ruchu v regióne Trnavy a čiastočne aj Bratislavy. Časť prostriedkov by bolo vhodné vyčleniť na správu, zveľaďovanie a využitie zbierky plagátov, ktorá stále rastie a leží takmer ladom. Dá sa z nej viac vyťažiť – vystavovať, publikovať…