Nie je dôležité vyhrať, ale nepodělat se

Nie je dôležité vyhrať, ale nepodělat se

Národná cena za komunikačný dizajn vykročila do novej etapy svojej existencie. Slovenské centrum dizajnu pod novým vedením netrpí prehnaným sentimentom, a tak sa ani nerozpakuje vnášať do tradičnej súťaže nové prvky (ako prvé nesmelé pokusy o virálnej propagácii), ani sa nebojí orezať to, čo sa ukazuje ako nefunkčné, odumreté či prachom zaviate. Aj vďaka tomu reflektujú výsledky príjemnú kakofóniu súčasného grafického dizajnu. Preferujú mladšie mená pred prílišným lipnutím nad výdobytkami rokov minulých, keď ešte estetické a formálne hľadisko často víťazilo nad tým, čoho si dnes v dizajne znovu viac všímame: tým je vnímanie spoločenského významu našej profesie, ktorá vo svojich vrcholných prejavoch môže pozitívne ovplyvňovať prostredie, komentovať spoločenské dianie a formovať nielen vkus širších vrstiev obyvateľstva, ale zároveň aj ich vzťah k rôznym celospoločenským otázkam. Základom každej odborovej súťaže sú tri piliere: renomé inštitúcie, ktorá ju vyhlasuje, zmysluplnosť súťažných podmienok a zloženie odbornej poroty. Slovenské centrum dizajnu sa transformuje do modernej inštitúcie, ktorá nedostatok financií nahrádza nadšením, nápadmi a optimizmom. Nová riaditeľka Mária Rišková má pochopenie pre odbor a prostredie, a tak netrpí syndrómom technokratov vo verejných funkciách, odtrhnutých od reality, ktorí si len ťažko získavajú dôveru a budujú rešpekt.

Prehliadky grafického dizajnu by mali podávať plastický obraz o dianí v odbore, aby nezaváňali prílišným elitárstvom, vyhranenosťou a egocentrizmom. Odborná porota má byť zložená predovšetkým z aktívnych profesionálov a doplnená o teoretikov dizajnu, ktorí si udržujú väčší nadhľad. Dobre zostavená porota, aspoň čiastočne obsadená cezhraničnými kolegami, býva zárukou erudície a vyváženosti. Takáto jury si kladie za cieľ mierne potlačiť svoje ego aj vkus a voliť také práce, ktoré objavujú to najprínosnejšie, čo za zvolený časový úsek vzniklo. Tým sa rozhodne nemyslí, že komisia odborníkov nemá mať na veci názor, len by mala hľadať prijateľnú mieru objektivity a pripustiť, že na svete neexistujú iba knihy zhotovené v duchu švajčiarskej tradície. Ideálne je, keď sa podarí prepašovať do najužšieho výberu rôzne graficko-dizajnérske žánre a autorské prístupy: okrem vizuálneho štýlu a knižných edícií aj multimédiá či experiment. Výsledkom potom je celkom realistická správa o stave grafického dizajnu, a tiež verejné vyhlásenie v duchu: hľaďte, čo všetko sa urodilo!