O knihe 100 Classic Graphic Design Journals

O knihe 100 Classic Graphic Design Journals

Otázka, či budú printové časopisy existovať aj v budúcnosti, pripadá mnohým odborným aj laickým záujemcom o grafický dizajn a časopisecký priemysel už úsmevne nudná. Rovnako ako zistenie, že print nie je mŕtvy a očividne prežíva aj v rozvinutej digitálnej ére (napokon rovnako ako médium plagátu), mnohým zo zasvätených znie ako obsahovo vyprázdnené klišé. Ešte stále uznávame, že z hľadiska ekonomickej návratnosti a zisku dokážu časopisy v niektorých prípadoch konkurovať aj ďalším médiám, a to nielen tlačeným – a nemusí to byť bulvár. Dokonca ešte aj dnes vo svete nájdeme tlačené magazíny, ktoré si dokážu udržať, ba aj získať nových čitateľov vďaka hodnotovej orientácii a tradícii, ktorú si budovali a udržiavali počas viacerých desaťročí. A rovnako vidíme ako vznikajú, žijú a popri nich zanikajú ďalšie časopisy, s novými ambíciami, pre nové cieľové skupiny, ktoré hľadajú špecifický obsah a oceňujú výnimočnosť vizuálnej podoby printového média. Samozrejme, že bez podpory elektronickej komunikácie s verejnosťou by v súčasnosti už nikto z vydavateľov nedokázal existovať. A tak je  legitímne, aby znovu zaznela tá ošúchaná otázka: prežijú tlačené časopisy najbližšie desaťročia? Ak áno, tak v akej forme? A akú úlohu hrá v tomto nepredvídateľnom procese grafický dizajn?
Podstatnú. Už v minulosti to vedeli vydavatelia, dizajnéri, redaktori, autori textov, inzerujúci a samozrejme vedome či podvedome to cítili aj čitatelia. Aj preto je historický exkurz, ktorý popisuje vývoj odborných časopisov o grafickom dizajne z pera jedného z najznámejších znalcov problematiky Američana Stevena Hellera, s ktorým spolupracoval Jason Godfrey, v mnohom poučný. V publikácii 100 Classic Graphic Design Journals čitateľ predovšetkým ocení autorský výber hodnotených časopisov, ktorý vychádza ich dlhoročnej editorskej a pedagogickej praxe v odbore, ale aj prehľad základných faktov o najdôležitejších z nich - teda tých, ktoré v minulosti formovali názory o grafickom dizajne. Autori s vydavateľom zoradili jednotlivé tituly abecedne a nie chronologicky, ich snahou bolo vytvoriť prehľadnú, v istom zmysle populárnu príručku, dostupnú pre širší okruh čitateľov. V úvode textov ku konkrétnym titulom sa dozvieme o čase ich vzniku, dĺžke existencie, údaje o hlavných editoroch. Ku každému z titulov Heller s Godfreyom pridali kritické zhodnotenie a pokúsili sa vymedziť ich miesto v histórii, klasifikovali obsahové vízie a ich dopad na konkrétnu prax. Základné informácie dopĺňajú ukážky titulných strán a tie vizuály, ktoré podľa Hellera a Godfreya najviac charakterizujú formálny charakter toho ktorého média.. Hoci tento postup dáva publikácii encyklopedický charakter, nič to nemení na jej užitočnosti. Najmä pre tých, ktorí sa tvorbou časopisov živia a chcú sa zorientovať medzi množstvom informácií, ktoré sú v súčasnosti dostupné na webových stránkach, prednáškach, ako výstupy z workshopov a konferencií a samozrejme aj v ďalších publikáciách.