Ondrej Jób, dizajnér písma

Ondrej Jób, dizajnér písma

Rozhovor s Ondrejom Jóbom k súčasnej situácii v dizajne písma.
Ondrej Jób (1984) absolvoval štúdium vizuálnej komunikácie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2008) a štúdium dizajnu písma Type and Media na Kráľovskej akadémii umení (KABK) v holandskom Haagu (2009). V roku 2009 založil štúdio Setup zamerané na tvorbu písma, lettering, vizuálnu identitu, dizajn publikácií a ďalšie oblasti digitálneho a printového dizajnu. Svoje písma distribuuje prostredníctvom Typotheque a MyFonts, je členom kolektívu Village. Žije v Bratislave. 

Môžeš priblížiť svoj osobný príbeh, ktorý ťa priviedol k dizajnu písma?

Písmo a písanie ma fascinovalo odmalička. Elaborované ozdobné nadpisy a nápisy som si do zošitov kreslil, odkedy som sa naučil písať. K profesionálnemu dizajnu písma som sa však dostal cez štandardnú obchádzku cez grafický dizajn. Na katedre vizuálnej komunikácie na VŠVU v Bratislave som si prvýkrát uvedomil, že s Times a Arialom si nevystačím, ale keďže na nákup písma som nemal, nakreslil som si pri niekoľkých projektoch písmo na mieru. Bol to skôr však len lettering, čiže som vytvoril len ten konkrétny nápis, nie font, ktorým sa dá písať na klávesnici. Ale už vtedy som cítil, že to bude nevyhnutný ďalší krok, takže v treťom ročníku som sa rozhodol vytvoriť svoje prvé, zatiaľ len experimentálne nadpisové písma Ribbon a Papier. A popritom sa naučiť robiť s FontLabom, vtedy najpoužívanejším písmovým editorom. Prelúskať sa manuálom bol boj, ale oplatilo sa to. Počas magisterského stupňa som sa potom viac-menej venoval už len písmu.

Študoval si na VŠVU približne desať rokov po tom, čo sa na Slovensku rozbehol záujem o tvorbu písma. Prvé písma študentov ateliéru profesora Longauera vznikali „na kolene“, potom prišla lekcia Andreja Krátkeho, ktorý spolu s Petrom Biľakom posunul slovenskú písmotvorbu na medzinárodnú úroveň. Ako si vnímal týchto svojich predchodcov?

Z článkov a školských publikácií som mal celkom dobrý prehľad o ľuďoch a písmach, ktoré vytvorili na pôde katedry. Išlo zväčša o experimenty, ilustratívne alebo dekonštruktivistické prístupy. Peter Biľak bol už vtedy najvýraznejší, keďže bol jeden z mála, ktorí sa venovali aj textovým písmam a podarilo sa mu ako prvému publikovať na veľkom trhu. Bola pre mňa obrovská česť, keď ma Petrova manželka Johanna oslovila, či by som nechcel ukázať moje písma na výstave E-A-T (Experiment And Typography), ktorá mapovala česko-slovenský dizajn písma od roku 1986 a kde sa zúčastnili všetky mená, ktoré som poznal.
Počas stáže v Dánsku sa mi podarilo v Haagu navštíviť Biľakovcov, kde som ukázal Petrovi niekoľko mojich písiem. Bol pomerne kritický, ale povzbudil ma. Dal mi tiež možnosť navrhnúť pre jeho štúdio Typotheque nové tričko. Vytvoril som pre neho lettering, ktorý sa nasledujúci rok pretransformoval do môjho diplomového projektu na VŠVU – nadpisového písma Klimax, pri ktorom som si dal za úlohu otestovať limity tučnosti a čitateľnosti. Peter bol mojím oponentom a písmo Klimax neskôr publikoval vo svojom katalógu Typotheque (typotheque.com).