Portrét: Pierre di Sciullo, dobrodruh (ne)šikovný v písme

Portrét: Pierre di Sciullo, dobrodruh (ne)šikovný v písme

Pierre di Sciullo v odbore grafického dizajnu patrí vo Francúzsku medzi unikátne osobnosti. Syn maliara, samouk v typografii, dlhoročný vydavateľ podivuhodnej nepravidelnej publikácie Qui? Résiste (Kto? Odolávaj), ktorá mu od začiatku kariéry slúži ako tribúna vlastnej experimentálnej grafickej tvorby, irituje zástancov tradície.
„Žiak inteligentný, ale nešikovný v písme“ – to je učiteľkina poznámka v písanke prváka Pierra di Sciulla, ktorú si uchováva v osobných archívoch… Nuž, kto by bol povedal, že sa práve písmo stane jeho osudovou láskou. Pierre di Sciullo stojí evidentne mimo logiky akéhokoľvek systému. Už v posledných ročníkoch gymnázia sa stal dôsledným záškolákom, pretože sa mu zdalo, že sa viac naučí kreslením antických (orientálnych) sôch v Louvri, než počúvaním nudných učiteľov. Po zázračne zvládnutej maturite (v rozpore s racionálnymi pravidlami systému!) sa Pierre di Sciullo dostal na druhý pokus do renomovanej parížskej školy Olivier de Sers, ktorú sa po niekoľkých týždňoch rozhodol opustiť. Pierre di Sciullo mal už vtedy (ako 20-ročný) prečítané snáď kompletné dielo Tristana Tzaru. Mená Kurt Schwitters a Théo van Doesburg mu boli dobre známe. Napriek tomu, že jeho kariéra pokrýva osemdesiate a deväťdesiate roky minulého storočia, pozerá sa na práce svojich súčasníkov ako na čosi, čo mu je dosť cudzie. On akoby tvoril na inej planéte. Hoci osobne poznal aktérov Grapusu a ďalších iných dôležitých grafikov, s ktorými udržiaval úprimne priateľské vzťahy, impulzy hľadal mimo systému.