Predmety každodennosti Tomáša Kráľa

Predmety každodennosti Tomáša Kráľa

Túžba poznať ako sa o dizajne uvažuje za hranicami Slovenska, priviedla Tomáša Kráľa do Švajčiarska. Po úspešnom absolvovaní štúdií na École cantonale d'art de Lausanne (2004 – 2009), na ktorej aj pedagogicky pôsobí, žije v Lausanne, kde si založil aj vlastné dizajnérske štúdio. Spolupracuje s mnohými firmami: PCM (Španielsko), Christofle (Francúzsko), Foundry (Singapur), Praxis (Hong-Kong), Petite Friture (Francúzsko), Safilo (Italy), Super-ette (Luxembourg), Nespresso (Švajčiarsko), Somethinggood (Taliansko), Field (USA), Hartô (Francúzsko), Nude glass (Turecko). Vystavoval vo viacerých galériách ako je Libby Sellers Gallery (Londýn), Gallery Kreo (Paríž), The Aram Gallery (London), Helmrinderknecht (Berlin), Gallery Křehký (Praha), Museum of Design (Zürich), Stedelijk Museum's-Hertogenbosch (Holandsko) alebo MUDAC v Lausanne. Je nositeľom viacerých vyznamenaní, za svoju tvorbu získal v roku 2010 Swiss Federal Design Award, na ktorú bol nominovaný opäť v roku 2013.

Vaše meno je pre väčšinu ľudí na Slovensku neznáme. Možno s výnimkou čitateľov Designumu 6/2009, ktorí mali možnosť dozvedieť sa o vás tesne po skončení školy. Takže na úvod krátka rekapitulácia. Študovali ste a aj žijete vo Švajčiarsku. Prečo ste sa rozhodli odísť do zahraničia?
Po bakalárskom stupni štúdia priemyslového dizajnu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave som mal chuť vydať sa do sveta a pokračovať v zahraničí. Keďže som po vyštudovaní bilingválneho gymnázia hovoril po francúzsky, sústredil som sa na frankofónnu oblasť. Na základe medzivládnej dohody medzi Slovenskom a Švajčiarskom sa mi naskytla možnosť štúdia vo Švajčiarsku – na École cantonale d'art de Lausanne (ECAL), ktorá už vtedy bola uznávanou školou dizajnu. Skôr umelecky založeného dizajnu, čo som oceňoval, pretože na STU som mal štúdium zamerané skôr technicky. Chcel som spoznať aj inú – umeleckú stránku dizajnu, čo mi ECAL v podstate aj poskytla, a nadobudol som tak komplexnejší pohľad na tvorbu dizajnu.

Od roku 2010 na ECAL vyučujete produktový dizajn aj vy. Aké prístupy vo výučbe využívali vaši pedagógovia a aké na rozdiel od nich praktizujete vy?
Nebudem porovnávať, skôr opíšem, na čo kladieme dôraz. Jedným z hlavných zámerov na ECAL je to, aby boli študenti čím skôr konfrontovaní s realitou. Preto sa snažíme spolupracovať na rôznych úrovniach s firmami, aby študenti vedeli, že dizajn nie je len návrh, ale má niekoľko etáp vývoja, do ktorého vstupujú ďalšie faktory, ako je marketing, vyrobiteľnosť a pod. Napríklad počas trojročného bakalárskeho štúdia študenti pracujú na reálnom projekte, či už je spojený s firmou, čo bude ten projekt vyrábať, alebo s výstavou, ktorú musia študenti zrealizovať od A po Z. Výučba na ECAL je skôr pragmatická a kladie dôraz na to, aby študentské nápady a koncepty boli kreatívne, ale aj novátorské a konkrétne. Študenti musia ideou nielen upútať, ale sami dokázať potenciál svojej myšlienky a priniesť dostatok argumentov, aby presvedčili, že ich nápad je realizovateľný. Preto sa snažíme, aby študenti pracovali priamo na 3D modeloch, maketách čím skôr, už od prvej skice. Je to najlepší spôsob, ako zistiť v mierke 1:1, či projekt má potenciál, či je koncept inteligentný, či má dostatočný efekt atď. Je to tak isto najlepší spôsob ako potom vyvíjať proporcie a detaily daného predmetu, konceptu v spojení s vybranou technológiou.