Škola ako stredobod myslenia a tvorby, časť IX.

Škola ako stredobod myslenia a tvorby, časť IX.

Užitočné umenie. Škola a modernizácia životného štýlu.

Zbližovanie umenia, remesla a architektúry s každodenným životom sa prejavovalo najmä v zápase o novú kultúru bývania a bytového zariadenia. V kuratóriu Školy umeleckých remesiel pôsobili viacerí architekti: Dušan Jurkovič, Emil Belluš, Bedrich Weinwurm, Klement Šilinger a Juraj Chorvát. Úlohu podnecovateľa zohral  Zväz československého diela a spolu s ním aj učitelia zo ŠUR. Ako výkladná skriňa  moderného bývania slúžil od roku 1928 Dom umeleckého priemyslu na Štefánikovej ulici, postavený podľa projektu Jana Víška. V ňom sa usídlila i predajňa družstva Detva, a tu sa uplatnili koberce, závesy, vankúše Františka Malého, figúrky Ferdiša Kostku zo Stupavy a neskôr nádoby a keramické čajové súpravy a reliéfy Júlie Horovej. Na prízemí Mestskej sporiteľne, od architekta Juraja Tvarožka z roku 1931, si na dlhý čas našiel svoje predajné miesto Sandrik z Dolných Hámrov. Priamym výrazom doby a jej azda najexponovanejším a najviditeľnejším vyjadrovacím prostriedkom sa v medzivojnových rokoch stala typografia (Fulla, Galanda, Rossmann..), z inštalácií výstav sa v tejto dobe vyvinul nový druh architektonicko-aranžérskej tvorby. Oblasťou, ktorá priťahovala záujem tvorcov tohto obdobia, bola aj divadelná scénografia.