Umenie ako remeslo

Umenie ako remeslo

Munariho svet neužitočných strojov, dizajnu a esejí.
Bruno Munari (1907-1998) viac ako sedemdesiat rokov dával podnety talianskej kultúre akomaliar, kresliar, básnik, dizajnér, grafik, učiteľ a teoretik. Významne prispel k rozvoju mnohých oblastí vizuálneho i slovesného umenia. Rodák z Milána sa po štúdiu kresby a maľby v Neapole (1924) zaradil v dvadsiatych rokoch minulého storočia medzi talianskych futuristov, s ktorými sa zúčastnil na viacerých spoločných výstavách. V roku 1930 zostrojil prvú priestorovú skulptúru. K jeho najvýznamnejším raným dielam patria Macchina Aerea (Lietací stroj, 1930) alebo Macchine Inutili (Neužitočné stroje, 1933). V tridsiatych rokoch pracoval aj ako grafik pre firmy Olivetti a Campari a neskôr sa širšej verejnosti predstavil svojimi knihami pre deti. Významným medzníkom v jeho živote bol rok 1948, vtedy spolu s Gillom Dorflesom, Giannim Monnetom a Atanasiom Soldatim založili Hnutie konkrétneho umenia (Movimento Arte Concreta, známe aj pod skratkou MAC). Munari sa významne zapísal aj do dejín dizajnu, okrem práce pre Campari, Olivetti, Cinzano, Pirelli a Mandadori, v spolupráci s firmou Danese vytvoril slávny hranolový popolník Cubo (1957), samonastavovaciu lampu Bali (1958) a závesnú lampu Falkland (1964). V roku 1962 zorganizoval výstavu kinetického umenia pre Olivetti.
Munari sa dlhodobo venoval publicistickej činnosti, písal najmä pre časopis Domus a denník Il Giorno. Články, ktoré publikoval tento taliansky denník tvoria jadro, hlavnú časť knihy Umenie ako remeslo. Sú v nej zaradené jeho najlepšie texty vrátane ďalších úvah a ilustrácií, ktoré v novinách neboli prezentované. Okrem spomínanej knihy esejí mu v roku 1968 vyšla odborná publikácia Design e comunicazione visiva (Dizajn a vizuálna komunikácia). Pred tromi rokmi vznikla monografia s názvom Bruno Munari: My Futurist Past (vydavateľstvo Silvana Editorale, 2012), ktorú zostavila pôvodom česká historička umenia Miroslava Hájek s Lucom Zaffaranom.