Zlínska umprumka....

Zlínska umprumka....

... ako súčasť československých dejín dizajnu. 1. časť. Antológia Zlínska umprumka (1959 – 2011) Od průmyslového výtvarnictví po design vzbudzuje pozornosť aj z druhej strany rieky Moravy. V bývalom Československu patrila zlínska „umprumka“ k rešpektovaným vzdelávacím inštitúciám a svojím špecifickým študijným zameraním na tvarovanie strojov a nástrojov prirodzene lákala aj študentov zo Slovenska (jej absolventmi sú napr. Jarolím Vavro či na Slovensku dlhodobo pôsobiaci František Burian).

Detašované pracovisko pražskej UMPRUM, na profilácii ktorej sa podieľal predovšetkým František Kovář, predstavovalo v dejinách československého a medzinárodného priemyselného dizajnu dôležitý fenomén. Viac ako päťdesiatročná história zlínskej „umprumky“ sa teda stala zámerom nielen pre/hodnotenia vlastnej histórie, ale aj súčasťou mapovania dejín vzdelávacích inštitúcií. V tejto súvislosti editorky v predslove píšu: „Komplexné historické bádanie sa dnes nezaobíde bez znalosti dejín inštitúcií, a to platí aj pre dejiny umenia, architektúry a dizajnu. Priebežným kritickým mapovaním vlastnej histórie (vrátane jej vrcholov a pádov) chce Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Prahe prispieť k lepšiemu pochopeniu vývoja umeleckej vzdelanosti na našom území, a tiež posilniť vedomie, že vizuálna kultúra – nech má podobu maľovaného obrazu, individuálnej stavby, fotografie alebo chirurgického nástroja – nevzniká v inštitucionálnom vákuu, ale má svoje mocné, a tiež mocenské inštitucionálne rámce.“ (s. 13)

Hoci autorky v úvode napovedajú, že pôjde o líniu „od kovářovského konceptu dizajnu strojov a nástrojov k súčasným podobám priemyselného dizajnu“ (s. 13), kniha sleduje hlbší záber výskumu a zaznamenáva v celej šírke históriu umeleckého vzdelávania v Zlíne – od Školy umění spätej s firmou Baťa v rokoch 1939 – 1945, cez odbor tvarovania strojov a nástrojov na Strednej škole v Zlíne a neskôr v Uherskom Hradišti, až po vysokoškolské štúdium zamerané na tzv. priemyselné výtvarníctvo založené osobnosťou dizajnérskej profesie Zdeňkom Kovářom a súčasné dizajnérske štúdium v ateliéroch D I, D II. Treba priznať, že publikácia predstavuje nielen dôležitý edičný počin, ale stáva sa súčasťou odbornej kriticky prehodnocujúcej spisby o dejinách československého dizajnu zachytávajúcej proces transformácie vzdelávania priemyselného dizajnu a teoreticko-kritického myslenia v tomto odbore.


______________